úterý 2. září 2014

Sedm týdnů...

Tak přesně sedm týdnu je stará ta naše princeznička...je to velká šikulka, jen na bříšku a koupání se jí ale vůbec nelíbí. Její maminka se pomalu uzdravuje a svoji dcerušku už může sledovat konečně přes skype...bohužel je pořád infekční a omezeně pohyblivá ( maminka) ale pohled na svoji holčičku ji dává sílu rehabilitovat a nevzdávat se. Zatím vše tak nějak zvládáme v pohodě. Akorát moje vlastní, mladší dceruš měla velice nepříjemné zdravotní problémy které vyústily ve velmi silnou úzkost až paniku ( má problém vylízt z baráku, venku je jí špatně, tak je zatím pořád doma), což jí znemožnilo nastoupit do třeťáku na gymplu a tak cestujeme po doktorech, psychiatrech aby děvče zase bylo v pořádku...jenže jakmile je nalomená psychika je to běh na dlouhou trať což můžu potvrdit z vlastní zkušenosti ale určitě i většina z vás.

1 komentář:

  1. Mám doma troch v autistickom spektre, s psychotickým a úzkostným ladením, žijem s Kristom zvesť, že život prechádza aj tadeto a plnohodnotný.
    Asperger nie je pre mňa nadávka, ani patológia ale cesta do života....určite to teraz prežívate ,,nalomené nedolomíte,, autistom nepredošlete, že je to patológia mimo života....
    Mám meno, ktoré neskrývam a blog, v ktorom náš život môžte nahliadnuť :
    http://osblove.blogspot.sk/

    Môjmu synovi, ktorý sa ma pýtal, či sa uzdraví som dokázala, že hodnota jeho bytosti nie je v zdraví, ale ako z vnútra s Kristom prijíma život a žije celistvo, hoci autista študuje za asistenta, má charizmu posluhovať....a ešte, keby sme žili patologický, len boľavý život, nemalo by náš život zmysel, ale náš život má zmysel, prijímame do rodiny druhé dieťa z ústavu....to myslím má jenoznačne ten zmysel, ako život sám o sebe ! akurát tento život ide z autizmu, preto ja nemôžem myslieť nič zlé, keď výnimočnosť dieťaťa nazvem asperger.....mimochodom, žiadny doktori ani metódy, ani vzdelávania mi s mojimi autistami zo začiatku nepomáhali, ostala som dobrovoľne nezamestnaná a starala som sa a učila som dcéru popri škole...diagnóza sa dotiahla v dospelosti, hoci sme boli v styku s odborníkmi, nerozpoznali to....takže som bola aj tou ,,doktorkou,, a synova psychiatrička ma omylom dlho považovala za kolegyňu...prajem všetko len dobré !

    OdpovědětVymazat